História obce

Stručná história a historické názvy obce

Najstarším dôkazom osídlenia územia obce Dolné Obdokovce je nález kamenného pluhu lengyelskej kultúry, ktorý pochádza už z mladšej doby kamennej (3900 - 2900 rokov pred n. l.). Z doby bronzovej sa našli zlomky keramík karpatskej mohylovej kultúry a füzesabonyskej kultúry. Zo staršej doby bronzovej si zaslúžia pozornosť nálezy čačianskej kultúry. Z doby rímskej sa zachovali zvyšky panónskej keramiky a početné sú aj nálezy zo stredoveku (9. - 16. storočia).

Najstaršou stavebnou pamiatkou obce je románska svätyňa a loď miestneho kostola z druhej polovice 12. storočia.

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1228 pri súdnom spore nitrianskeho biskupa Jakuba a svätobeňadického opáta Jóba z Hronského Beňadiku proti ostrihomskému prepoštovi Tomášovi pre vozokanské a bodocké zeme pred ostrihomskou kapitulou. O 20 rokov neskôr Zochulov syn Mikuláš za preukázané služby v bojoch proti Turkom získal susednú dedinu Kerňu. Tento majetok v roku 1287 odkúpil Folkus Ludanický (Čeľadický). Obec sa vyvinula zo staršieho slovanského osídlenia, kde sa usadili staromaďarské kmene v čase záberu vlasti a s nimi aj iné kmene. Ich splynutím vznikli Polovci.

Druhá zmienka o obci Dolné Obdokovce sa datuje do roku 1283 (Budak), keď jej  neobývanú zem Belo IV. daroval Wytkovi. V roku 1287 pri ohraničovaní susedného pohranického majetku sa znovu objavuje názov obce Bodok. V roku 1335 pri výmene majetkov sa spomínajú už dva majetky s názvom Bodok. V druhej polovici 15. storočia nitriansky biskup už získal všetky dolnoobdokovské majetky.

Dvor Kernye sa prvýkrát spomína v roku 1248. Tunajšiu zem dostalo vtedy do majetku od kráľa Belu IV. nitrianske hradné panstvo. Svedčia o tom archeologické nálezy v extraviláne obce, ktoré sa našli hlavne v okolí zaniknutej dediny Kernye. Podľa miestnej tradície stál pri obci drevený hrad. Obec sa v roku 1311 spomína v majetku rodu Folkušovcov, v 16. storočí dedina ešte jestvovala. V roku 1567 sa spomína ako majetok rodu Ghyczyovcov. V roku 1576 sa dostala do područia Turkov, ale v priebehu 17. storočia dvor Kernye úplne zanikol a už nebol obnovený. V roku 1516 patrili ku Kernyi osady Zsigárd (Sygard) a Berény (Berénya), ktoré v tom čase boli spomínané naposledy. Tieto osady patrili viacerým zemepanským rodinám.

Zaujímavý je tiež pohľad na vývoj počtu obyvateľov obce. V roku 1869 tu žilo 667 ľudí, do roku 1890 sa ich počet znížil na 606, ale potom sa toto číslo už neustále zvyšovalo. V roku 1900 to už bolo celkom 653 obyvateľov, roku 1930 celkom 818, do roku 1948 sa ich počet zvýšil na 904 a do roku 1970 až na 1194.

Medzi rokmi 1468 až 1480 získalo tunajšie majetky Nitrianske biskupstvo. Relatívne pokojný život obce rušili turecké výboje. Bodok sa do područia Turkov dostal okolo roku 1576 a následne v roku 1586 Turci dedinu vydrancovali. Turci odvlielki do zajatia 17 ľudí. Ostatní sa skryli v podzemných jamách, „lochoch“. Po páde Nitry v roku 1663 Dolné Obdokovce patrili k Novozámockému ejáletu Osmanskej ríše. O rok neskôr, dňa 23. apríla 1664 sa Nitra a jej celé okolie navždy oslobodilo spod tureckého jarma.

Hlavnými hospodárskymi odvetviami boli poľnohospodárstvo, chov dobytka, oviec ale i pestovanie viniča. V roku 1769 vydali urbár Márie Terézie vzťahujúci sa na obec, ktorý čiastočne upravil povinnosti poddaných.

Vo svojich geografických dielach uviedli krátke správy (aj) o Dolných Obdokovciach v roku 1786 Andrej Vályi a v roku 1796 Ján Matej Korabinsky.
V roku 1829 bolo v Dolných Obdokovciach 79 domov a 502 obyvateľov. V roku 1847 sa obyvatelia obce sťažujú listom nitrianskemu biskupovi na slabosť a hlad. Podľa našich poznatkov sa uhorská revolúcia za slobodu v rokoch 1848 - 1849 obce Dolné Obdokovce dotkla len v malej miere. Alexej Fényes v roku 1851 vyzdvihol vo svojom geografickom slovníku Uhorska pahorkatinné, ale úrodné lány, lesy a vinice Dolných Obdokoviec a okolo roku 1870 žil v obci mäsiar, garbiar, kožušník, krčmár, krajčír, kováč a dvaja čižmári s jedným učňom.

Koncom 19. storočia v obci niekoľkokrát vyčíňal oheň, vypukla epidémia, cholera a hladomor. V roku 1891 hladomorom postihnutým usadlíkom pomohol aj belgický konzul v Brne, Leopold Herber von Roho.

V rokoch 1889 - 1890 bol v obci znovu zriadený Ružencový spolok.  V roku 1895 sa obec stala členom Hornozemského uhorského osvetového spolku. Začiatkom 20. storočia sa pustošením fyloxéry zničili takmer všetky vinice obce a iba niekoľko desiatok rokov trvajúcou prácou sa podarilo vinohradníctvo opäť obnoviť. Ďalším významným obdobím v obci bol rok 1901, kedy boli rozdelené urbárske pasienky. Neskôr, v roku 1908 bola v Dolných Obdokovciach obecná knižnica so 100 zväzkami kníh a v tom istom roku dňa 3. septembra predal Július Frankl bodocký majetok miestnym gazdom. V roku 1910 žilo v obci Dolné Obdokovce celkom 747 obyvateľov, z toho 31 Slovákov, 713 Maďarov a traja Nemci. Sídlilo tu aj niekoľko židov, ktorí tu mali vlastný cintorín.

Počas I. svetovej vojny padlo viacero obyvateľov na rôznych frontoch. Po roku 1918 sa Dolné Obdokovce stali súčasťou 1. ČSR a naďalej si zachovali svoj poľnohospodársky charakter. Obyvatelia maďarskej národnosti sa v obci s danou situáciou vyrovnávali ťažko, ale pokojne.

V roku 1929 bola mimoriadne krutá zima. Teplomery miestneho obyvateľstva zaznamenali teplotu až - 34°C. V tom čase sem nepravidelne chodil aj autobus, no linka bola neskôr celkom zrušená.

V roku 1935 dostal miestny dobrovoľný hasičský zbor ručnú vodnú striekačku, ktorá je dnes vystavená v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre. V tom čase vývoj obce stagnoval a prosperite Dolných Obdokoviec rozhodne nepridali ani vojnové roky. Koncom roku 1938 sa sklamaní obyvatelia obce dozvedeli, že nebudú pripojení k Maďarsku.

V roku 1944 obsadilo obec nemecké vojsko a usadilo sa v tunajšej škole.  Aj II. svetová vojna si vyžiadala mnoho ľudských obetí, na počesť ktorých bol postavený pomník pred kostolom. V roku 1945 bola miestna škola s vyučovacím jazykom maďarským zatvorená a obyvatelia maďarskej národnosti boli zbavení občianskych práv. Táto krivda bola napravená až po roku 1948.

Po usporiadaní neistých povojnových pomerov nastal nový prudký rozvoj obce. Dňa 23. decembra 1950 bola založená organizácia CSEMADOK ako významná kultúrna ustanovizeň Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorá bola rozhodujúcim faktorom v rozvíjaní tunajšej kultúry aj v Dolných Obdokovciach. Utvorili sa základné organizácie Červeného kríža, Slovenského zväzu záhradkárov, Jednoty a iných. Miestna Jednota roľníckeho družstva  (JRD) bola založená v roku 1956.

V roku 1957 sa začalo so stavbou nového kultúrneho domu a v roku 1961 predajne s pohostinstvom. Nápadne sa začala meniť tvár obce. Upravovali a spevňovali sa cesty, čím sa zlepšilo spojenie Dolných Obdokoviec s okolím. V rámci individuálnej bytovej výstavby vyrastali nové rodinné domy. V roku 1971 sa začalo so stavbou nového domu smútku a následne v roku 1972 bolo vymenené aj verejné osvetlenie obce. O štyri roky neskôr bola postavená budova požiarnej zbrojnice.

Po nežnej revolúcii v roku 1989 v demokratických voľbách zvíťazili nové politické sily. V komunálnych voľbách v roku 1994 do 12 – člennej samosprávy sa dostali piati z Maďarského kresťansko - demokratického hnutia, piati z politického hnutia Spolužitie - Együttélés a dvaja z Hnutia poľnohospodárov. Starostom sa stal Zoltán Gyepes (Spolužitie-Együttélés).

Podľa sčítania ľudu z roku 1991 žilo v Dolných Obdokovciach celkom 1123 obyvateľov (z toho 77,65% Maďarov, 22,35% Slovákov). V našej národnostne zmiešanej obci sa nikdy nevyskytli národnostné problémy. Miestni obyvatelia sa vždy spoločnými silami pokúšali prebýjať cez hospodárske ťažkosti, s ktorými samostatné Slovensko zápasilo.

V roku 1995 bola rozšírená telefónna sieť a obecný vodovod bol vybudovaný v rokoch 1996 - 1997. V tom roku tak bola dedina komplexne plynofikovaná a obec navštívil aj minister životného prostredia SR Jozef Zlocha.

Historické názvy obce

Použitá literatúra:

FEHÉR, S. 1997. Alsóbodok monográfia. 1. vyd. Obecný úrad Dolné Obdokovce : AGROTÁR NITRA, 1997. 226 s. ISBN 80-967489-2-9
MAJTÁN, M. 1998. Názvy obcí na Slovensku (vývin v r. 1773-1997). 1. vyd. Bratislava : Veda SAV, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Dolné Obdokovce na roky 2015 - 2024. 2015.
SZÉNÁSSY, Á. 1998. Dolné Obdokovce Podzoborské tradície. 1. vyd. Obecný úrad Dolné Obdokovce : Komárňanské tlačiarne, 1998. 16 s. ISBN 80-8056-093-5