A picture

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Užitočné odkazy

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, piatok 21. 9. 2018
27 °C 11 °C
jasná obloha, slabý južný vietor
vietorJ, 2.97m/s
tlak996.76hPa
vlhkosť40%

Mobilná aplikácia

v obraze

google playApp store

Obsah

Farské oznamy

Pravidelné sväté omše:Farské oznamy

Utorok / Štvrtok - 19:00 (v zimnom čase o 18:00)

Nedeľa - 8:30 / 10:00 - striedavo s obcou Pohranice

* Termíny svätých omší sa často menia; informácie sú všeobecne platné počas liturgického roka (výnimočne sa termíny rôzne zamieňajú v závislosti od rozhodnutia kňaza).
* V čase nedeľných svätých omší v maďarskom jazyku prebiehajú sväté omše v slovenskom jazyku v obci Pohranice.
                            



Sviatosť zmierenia:

Spravidla v týždni prvého piatku daného mesiaca pred svätými omšami - pondelok až piatok (od 16:30 do 17:55, resp. v letnom období od 17:30 do 18:55).

Pred vianočnými a veľkonočnými sviatkami - spoločná sviatosť zmierenia (externí kňazi).

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa

Dominantou našej obce je nepochybne neprehliadnuteľný
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa ležiaci v časti "Nagy Bodok - Veľký Bodok".
Za kostolom sa nachádza cintorín, v ktorom sa vypína vzácny Kamenný kríž z roku 1795.
Dom smútku je situaovaný vedľa kostola.

RK_JKRímskokatolícky kostol sv. Jána Krstitela postavený v 12. storočí (okolo roku 1160) bol typickou románskou stavbou dedinského kostola s obdĺžnikovou loďou a polkruhovou apsidou. V roku 1968 odkryli jeho románske jadro (svätyňu, loď) a na západnej strane sa našiel aj pôvodný vchod. Najväčšie prestavby sa vykonávali okolo roku 1796, keď prestavali niekdajšiu loď na väčšiu, barokovú. K severnému priečeliu románskeho kostola bola pristavaná sakristia zaklenutá pruskou klenbou.


Hlavný oltár

Hlavný oltár kostola pochádza z 18. storočia, ale oltárny obraz znázorňujúci sv. Jána Krstiteľa bol vytvorený ešte skôr. Jeho presné datovanie však doposiaľ nie je známe.
V kostole sa nachádza aj baldachýn z konca 18. storočia. V roku 1866 kostol dostal nový organ, ktorý sa používa až dodnes (s občasnými opravami). 


Rímskokatolícky kostol sv. Jána KrstiteľaV roku 1992 bol kostol predĺžený západným smerom. Bolo tak nutné pôvodnú drevenú vežu odstrániť. Postavila sa však nová, mohutnejšia kópia tejto drevenej veže. V roku 1993 bola rozšírená i sakristia. V kostole sa nachádzajú bočné oltáre sv. Jozefa a Panny Márie pochádzajúce zo začiatku 20. storočia a majú ústredné sochy donátorov.

Neskorobaroková kazateľnica z 2. polovice 18. storočia bola pri poslednej úprave odstránená. Vzácnym kusom zariadenia kostola je renesančný kalich zo 17. storočia.
Kostol zdobí viacero sôch ako napríklad socha Srdca Panny Márie, Ježišovho Srdca, socha sv. Antona, Pohľad spoza organusv. Terézie a dve sochy Sedembolestnej Panny Márie. Na stenách lode sa tiež nachádza 14 obrazov zastavení Krížovej cesty. Tieto obrazy boli osadené pred niekoľkými rokmi a vymenili tak staré, pôvodné obrazy Krížovej cesty.
Obetný oltár bol vyrobený v roku 1993 a v tom istom roku bolo obnovené aj večné svetlo. 

Kostol sv. Jána KrstiteľaPosledné úpravy kostola prebehli v roku 2018. K slávnosti narodenia nášho patróna, sv. Jána Kstiteľa sa v spolupráci so samosprávou obce podarilo kompletne opraviť vonkajšiu fasádu chrámu. Najstaršia časť fasády pochádzala ešte zo 40-tých rokov 20. storočia a z bezpečnostného dôvodu bola jej obnova nevyhnutná. Počas týchto úprav sa tiež vymenila kompletná zastaralá audio technika (zosilňovač, mikrofóny, kabeláž, reproduktory). V neposlednom rade sa vykonal aj Odborný posudok nedeštruktívneho archeologického výskumu geofyzikálnym meraním, na základe ktorého sa podarí presne datovať tie časti kostola, ktoré už dnes nie je možné voľným okom pozorovať.


Fuchsov zvonVeľkú pozornosť si zaslúžia aj bodocké zvony. Prvý známy údaj o kostolných zvonoch pochádza z roku 1732, kedy vo vežičke kostola visel zvon vážiaci 30 funtov. Neskôr, v roku 1786 sa uvádza žalostný stav veže bez údajov o zvonoch. V kanonickej vizitácii z roku 1798 nachádzame údaje o novej drevenej veži. V nej visí aj zvon vážiaci 40 funtov, ktorý je v obci "od najstarších čias". Bližšie údaje o ňom však nie sú známe. Určité skutočnosti umožňujú predpokladať, že sa jedná o zvon uvedený už v roku 1732. Podľa písomných údajov z roku 1803 boli v kostole dva nové zvony (zvon Spasiteľa a sv. František Xaverský), ktoré obci daroval nitriansky biskup František Xaver Fuchs (požehnal ich v roku 1800). Tento biskup už ako jágerský arcibiskup daroval neskôr kostolu aj organ. V roku 1828 sa uvádzajú v kostole už 3 zvony. O pôvode Malého zvona však neboli uvedené bližšie údaje, nakoľko informácia o ňom bola uvedená iba vo farskom zázname ceruzkou.
Podľa údajov z kroniky kostol dostal v roku 1913 nové zvony, ktoré však boli v roku 1917 zrekvírované. Vo veži tak ostal iba Fuschov zvon z roku 1800, ktorý sa zachoval až do dnes. K nemu pribudli v roku 1925 ďalšie dva nové zvony požehnané nitrianskym biskupom Karlom Kmeťkom.

Keď v roku 1992 predĺžili loď kostola, všetky 3 zvony sa prevesili do novej drevenej veže, ktorá je vernou kópiou pôvodnej veže z roku 1798. Tieto zvony majú dnes už elektrický pohon.

Súčasný inventár zvonov:Veľký zvon

Veľký zvon (výška: 49 cm, spodný priemer: 64 cm) s nápisom: "KERESZTÖLŐ SZENT JÁNOS KÖNYÖRÖGJ ÉRETTÜNK" ("Sv. Ján Krstiteľ oroduj za nás").

Fuchsov zvon (výška: 38 cm, spodný priemer: 51 cm) s nápisom: "BODOKIENSIBVS. SVBUITIS. EPISCOPALIBVS. DONAVIT. F. X. F. E. N. P. 1800" ("Obdokovčanom, poddaným biskupstva, daroval František Xaver Fuchs nitriansky biskup v roku 1800").

Zvon UmieračikZvon Umieračik (výška: 34 cm, spodný priemer: 35 cm) s nápisom: "SZENT ANTAL KÖNYÖRÖGJ ÉRETTÜNK" ("Sv. Anton oroduj za nás").

Zvon pochádzajúci z osady Augustín (Ágostonhalma) z 19. storočia situovanej v katastrálnom území obce Dolné Obdokovce. Zvon obsahuje nápis: "NAGYSZOMBATBAN FISCHER V." ("V. Fischer v Trnave").

Školský zvon z konca 19. storočia (výška: 23 cm, spodný priemer: 30 cm) s nápisom "WALSER F PESTEN" ("F. Walser v Pešti") sa nachádza v školskom dvore. Na hlave má vyrytý nápis "JAVÍTVA 1987" ("Opravený v roku 1987),

Najnovším zvonom, ktorý sa v našej obci nachádza je Esterházyho zvon nachádzajúci sa v Pútnickom stredisku Jánosa Esterházyho. Tento zvon dal vyrobiť zakladateľ tohto strediska Boldizsár Paulisz. Zvon ladený do akordu C-E-A je významným pre našu obec aj tým, že ho dňa 6. júna 2018 osobne vo Vatikáne vysvätil Svätý Otec František.

Viac sa o zvonoch (nie len z našej obce) dozviete v publikácii Zvony Podzoboria - Zoboralja harangjai. Autormi publikácie sú prof. Ing. Imrcich Točka, CSc. a náš rodák doc. Ing. Alexandra Fehéra, PhD. Obsahovo i graficky kvalitne spracovanú knižnú publikáciu si môžete zakúpiť aj na Obecnom úrade v Dolných Obdokovciach.

 


V stredoveku sme mali v obci aj farnosť. Spomína sa v 14. až 16. storočí. Odvtedy sú Dolné Obdokovce filiálkou pohranickej fary.
 


Dom smútkuV rokoch 1971 - 1972 bol bezprostredne za juhozápadnou časťou kostola a tiež v tesnej blízkosti cintorína postavený nový dôstojný dom smútku s rozľahlou krytou terasou. Neskôr v roku 2013 získala obec finančné zdroje z Európskej únie (celkom vo výške 21 963,97 EUR) v rámci operačného programu Program rozvoja vidieka SR 2007-2013 na jeho rekonštrukciu.

 


Použitá literatúra:


FEHÉR, A. - TOČKA, I. 2017. Zvony podzoboria - Zoboralja harangjai. 1. vyd. Nitra : Tlačiareň MICHELANGELO, 2017. 189 s. ISBN 978-80-972596-8-6, EAN 9788097259686

Foto: M. Tigyi

Pozrime sa bližšie...

Pozývame vás do skromnej fotoprehliadky nášho kostolíka...Pre otvorenie fotoprehliadky kliknite na obrázok

Kňazi pôsobiaci (aj) v našej obci

V našej obci sa počas uplynulých storočí vymenilo viacero bohoslovcov, ktorí sa starali o miestnych veriacich. Záznamy o prvých známych kňazoch, ktorí pôsobili v našej farnosti máme už zo 17. storočia. Nepochybujeme však o tom, že o veriacich bolo u nás postarané už oveľa skôr. V našej farnosti teraz pôsobí od roku 1990 farár Valent Licskó.

 

Meno farára Obdobie pôsobenia
Licskó Bálint 1990 - súčasnosť
Sztrucska (Stručka) Gyula 1961 - 1990
Nýbl László 1934 - 1960
Karsay Imre 1891 - 1933
Spányik József 1858 - 1891
Drnovszky (Darskóczy) Ferenc 1829 - 1857
Palkovics János 1791 - 1829
Molnár Juniperus (páter - františkán) 1790 (marec - október)
Podhorszky Imre 1783 - 1790 (pravdepodobne)
Hacskó (Hasko) István 1778 - 1783
Gódor (Godor) László 1759 - 1778
Závody Sales Ferenc  1751 - 1759
Császár András neznáme
Pesti (Pesty) Imre 1733 - 1738
Újlaky (Ujlaky) György neznáme
Erdődy Adám neznáme
Szabó István 1718 - neznáme
Hacskó (Haczkkó) György neznáme
Nittray János alias Köntöss (Konytos) 1691 - neznáme (zomrel v r. 1713)
Csongrády Ferenc 1689 - neznáme
Urbanovics István neznáme
Buljáky István neznáme

Zdroj: Fara Pohranice, 2018