A picture

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Užitočné odkazy

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, utorok 20. 11. 2018
oblacnosdestem 6 °C -2 °C
silný dážď, mierny východný vietor
vietorV, 4.77m/s
tlak991.18hPa
vlhkosť53%
zrážky16.54mm

Mobilná aplikácia

v obraze

google playApp store

Obsah


Kultúrno-historický potenciál obce


Charakteristické črty podzoboria sa odrážajú vo všetkých oblastiach sociálneho a kultúrneho života i v tradíciách týchto obcí. Na území obce sa nachádza neobvykle veľa sakrálnych pamiatok, vodných zdrojov (studničky) a iných prvkov, ktoré dávajú obci príjemný ľudský rozmer a tradičného vidieckeho ducha. Tieto prvky je potrebné chrániť, udržiavať a podporovať. 


Rímskokatolícky kostol sv. Jána KrstiteľaRímskokatolický kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v 12. storočí (okolo roku 1160) v románskom štýle a bol vysvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. V roku 1968 odkryli jeho románske jadro (svätyňu a loď) a na západnej strane našli aj pôvodný vchod.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa s vernou kópiou pôvodnej drevenej veže sa nachádza na vyvýšenom teréne v miestnej časti Nagybodok - Veľký Bodok a možno ho tak zaradiť medzi tie sakrálne pamiatky, ktoré disponujú určitou jedinečnosťou - vernou kópiou pôvodnej drevenej kostolnej veže. Možno ho tak považovať za jednoznačnú dominantu obce.

Viac informácií o chráme nájdete TU.


Lourdská jaskyňaLourdská jaskyňaLourdská jaskyňa pred Rímskokatolíckym kostolom sv. Jána Krstiteľa: základy tejto jaskyne sa začali stavať v roku 1994. 

Každoročne si na Štedrý deň veriaci môžu z práve tohto miesta odobrať Betlehemské svetlo, ktoré k nám prinášajú skauti.

V súčasnosti tvorí neustále prístupná Lourdská jaskyňa významné miesto pre veriacich, ktorí sa k nej chodia modliť najmä pred, resp. po svätých omšiach.


Socha sv. Jána Socha sv. Jána KrstiteľaKrstiteľa osadená na vysokom stĺpe v domčeku pred rímskokatolíckym kostolom jemu zasvätenom pochádza z roku 1919. 

Postavili ju občania spoločne a vlastným úsilím.Socha sv. Jána Krstiteľa

Sv. Ján Krstiteľ je patrónom nášho chrámu a jeho pamiatku každoročne slávime 24. júna roku Pána. Slávnostná svätá omša (púť, resp. hody) sa koná spravidla v nedeľu pred 24. júnom, resp. nasledujúcu nedeľu po 24.7. (výnimočne iný dátum, vzhľadom k sláveniu Božského srdca v obci Pohranice, čo je významná slávnosť pre všetky 3 obce patriace pod jednu farnosť, t.j. Pohranice, Dolné Obdokovce a Hosťová).


Cintorín - hrob novorodencaV cintoríne sa okrem dominantného kamenného kríža nachádzajú aj hrobky detí, ktoré pravdepodobne zahynuli v rokoch, kedy obec postihli veľké epidémie a mor. V tých časoch umrelo mnoho novorodencov, batoliat a malých detí.
 


Kamenný kríž v cintorínePamätný pomníkKamenný kríž v cintoríne pochádzajúci z roku 1795 je situovaný za kostolom a je osadený na vysokom podstavci. Dňa 10. mája v roku 1796 bol posvätený kanonikom Antonom Alojzom Schaffarovitsom a kolíňanským farárom Jánosom Hazuchom.

Pamätník venovaný obetiam I. a II. sv. vojny postavený v roku 1973 sa nachádza pred Rímskokatolíckym kostolom sv. Jána Krstiteľa.


Prícestný kríž - Horná ulicaKlasicistický kamenný prícestný kríž s korpusom v miestnej časti Fővég - Horná ulica bol v roku 1791 postavený občanmi obce a posvätil ho Prícestný kamenný kríž - Dolná ulicafrantiškánsky mních Juniperus. Kríž bol následne opravený v roku 1893.

Prícestný kamenný kríž v časti Alvég (Dolná ulica) bol v roku 1927 postavený z milodarov obyvateľov obce Dolné Obdokovce.


Prícestný kamenný kríž - stará pohranická cestaPrícestný kamenný kríž s liatinovým korpusom sa nachádza pri starej pohranickej ceste a pochádza z roku 1913. Kríž sa miestne nazýva „Suhajkereszt“ alebo „Suhaj keresztje“ (Šuhajov kríž). Jeho autorom je taktiež Štefan Ács, s manželkou. 


Prícestná kaplnka Lourdskej Panny Márie - pri AgroforsePrícestná kaplnka Lourdskej Panny Márie pochádza z roku 1911 a vybudoval ju Štefan Ács s manželkou, Rozáliou Gyepesovou. Kaplnka sa nachádza na Hlbokej ulici, pri pozemkoch podniku AGROFORS, s.r.o. V roku 2015 bola táto kaplnka zrekonštruovaná.

Súsošie PiétySúsošie Piéty z roku 1942 sa nachádza pri Paulisz ranči. Pri tejto pamiatke viedla kedysi komunikácia, ktorú donedávna využívali miestni občania, aby sa dostali do podniku "Farma Bodok" (jeden z významných zamestnávateľov našej obce v minulosti), resp. do ďalších obcí ako Babindol, Klasov či Lapáš.

Kalvária grófa J. Esterházyho a Kaplnka Povýšenia Svätého Kríža na Paulisz rančiKalvária grófa Jánosa Esterházyho bola vybudovaná v roku 2012 na Paulisz ranči. Je to zároveň i príjazdová cesta ku Kaplnke Povýšenia Svätého Kríža, v ktorej po 60 rokoch od svojej smrti našiel večný odpočinok samotný gróf János Esterházy.

KPrícestná Kaplnka sv. Urbana - cesta na viniceaplnka sv. Urbana sa nachádza mimo zastavaného územia obce, popri komunikácii vedúcej do viníc. Statua sv. Urbana bola uložená do výklenku kaplnky murovaného stĺpa cca pred 150 až 200 rokmi (podľa ústnej tradície pred 300 rokmi). Pôvodná socha bola v roku 1990 odcudzená a v roku 1992 obnovená podľa žiarianskej sochy (tá bola pôvodne vyrovebená ako kópia bodockej sochy). Obyvatelia sa ku kaplnke chodievali modliť, zvlášť nSocha sv. Vendelínaa pamiatku sv. Urbana (25. máj) ako slávnosť na poďakovanie za úrodu. Počas tohto sviatku bola socha vyzdobená zelenými ratolesťami a na ruku svätca sa zavesili čerešne. Táto ozdoba sa v oblasti "Nitrianska" nazývala kavka alebo baraní chvôst a čerešňa patrila k obetnému ovociu na celom Podzoborí už od pohanských čias (Fehér, 2017)

Kamenná socha sv. Vendelína sa nachádza v miestnej časti Ugarak a pochádza z roku 1942.


Drevená zvonica pri ZŠ a MŠDrevená zvonica sa nachádza vo dvore základnej a materskej školy, Pochádza z 19. storočia a naposledy bola opravovaná v roku 1987. Jej zvon odliala firma R. Walser v Pešti a dlhý čas zvolával žiakov. Zvon zo zvonice v miestnej časti Ágostonhalom je bez srdca a odliala ho firma bratov Fischerovcov v Trnave, letopočet chýba. Zvon ča­ká na nové osadenie.


Zdroje vody - studničky         

Na svahu nad obcou sa nachádzajú zvyšky židovského cintorína. Aj majer Ágostonhalom mal svoj cintorín, ktorý sa dodnes zachoval.


Viaceré sakrálne pamiatky časom zanikli. V miestnej časti Alvég stála napr. socha sv. Jána Krstiteľa, ktorá bola odstránená okolo roku 1930. Pri ceste do viníc bol na kmeni stromu zavesený Máriin domček, v ktorom bola socha Sedembolestnej Panny Márie. Po jej odcudzení (okolo roku 1980) bola kaplnka odstránená. V dome smútku sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je dielom miestnej obyvateľky Rozálie Gyepes rod. Ácsovej.

Viničné pivniceVinohradnícke pivnice boli pôvodne malé stavby z nepálených tehál s jednou nadzemnou miestnosťou – prešovňa, sklad a pod. Za ňou sa schádzalo do klenutej pivnice. Z týchto objektov sa zachovala už len nepatrná časť.
Často sa do výklenkov niektorých pivníc (hajlochov) vkladali obrazy alebo malé sôšky Pomocnice Panny Márie, najčastejšie vo forme piety. Vplyv náboženstva sa prejavoval aj inak, napr. v regulácii pracovných dní na vinohrade. Bolo tu zaViničné pivnicekázané pracovať v nedeľu a sviatky, dokonca aj v sobotu poobede. Toto posledné pravidlo sa začalo narúšať až v období socializmu. Podobne bolo zakázané pracovať na Jozefa a na hody, t.j. na sviatok sv. Jána Krstiteľa (24. jún). Pivnice boli posväcované kňazom, čoho dôkazom boli pravidelne obnovované nápisy nad vchodom: G+M+B s príslušným rokom Pána (Fehér, 2017)


Ľudová architektúra


Pôvodná architektúraZ 19. storočia sa zachovali trojpriestorové ľudové domy postavené z nepálených tehál pod valbovou strechou, sekundárne pod tvrdou krytinou. Sú to prízemné obdĺžnikové stavby s dvojosovou fasádou a do dvora obrátené podstením. Domy z prvých desaťročí 20. storočia zväčšovali svoje dispozície a do dvora boli zväčša otvorené pilierovou chodbou. V obci je pomerne veľa zachovalých objektov, najviac ich však je v historickom centre obce. Zaujímavým prvkom bola výstavba domov so spoločným uzavretým dvorom pre 2-3 rodiny. Súčasná zástavba obce po roku 1945 nPôvodná architektúraa ľudové vzory nenaviazala, sú to murované domy vo štvorcových záhradkách. V budúcnosti by bolo vhodné tieto domy zachovať a pouvažovať nad ich ochranou resp. obnovou za účelom vytvorenia obecného múzea na obohatenie turizmu v obci.


Zvyklosti a tradície


KultúraSvoju nevšednú atmosféru mali civilné slávnostné i cirkevné chvíle, či už to bolo narodenie dieťaťa, jeho krst, prvé sväté prijímanie. Tieto udalosti sú medzi obyvateľstvom stále živé a dodržiavajú sa podľa starých zvykov. Významným sviatkom pre dospievajúcu mládež bolo prijatie chlapcov medzi mládencov. Najväčšou udalosťou v obci bola svadba. Smutné, ale svojrázne boli pohreby. Bohatá je tunajšia tradícia ľudových piesní, ktoré s veľkým úspechom Menyecskekórusdoma i v zahraničí interpretuje ženský zbor „Alsóbodoki Asszonykórus“. Tunajšie ľudové tradície zachováva mládežnícky folklórny súbor Nezábudka (Nefelejecs). Do roku 2014 mal svoje významné postavenie aj dychová kapela Bodočanka. Pre nízky počet muzikantov sa táto kapela rozpadla, no v súčasnosti prebieha iniciatíva pre obnovu kapely a veľmi rada privíta nových členov. Bodočanka sa zúčastňovala pravidelne viacerých kultúrnych podujatí v obci, v okolitých obciach i na rôznych festivaloch či podujatiach na Slovensku i v zahraničí (Maďarsko, Rakúsko). Slávna sólová speváčka obce, Helena Holecová sa teší popularite rovnako na domácich javiskách ako aj v zahraničí.

    Obec je veľmi bohatá na národopisné tradície a zachovala si vzácne starobylé črty (ľudové piesne a balady, vyšívanie, maľovanie kraslíc a iné).


Ľudový kroj


     Kroj - Holecová HelenaĽudový kroj je taktiež jedinečný a líši od ostatných krojov Podzoboria. Menší chlapci a dievčatá nosili v celom regióne rovnaké ošatenie, dlhú košeľu - šubu, ktorá sa zapínala vzadu. Až neskôr, od školských rokov sa ich ošatenie líšilo. Dievčatá a ženy nosili podobný odev. Od iných krojov sa však tunajší kroj líšil hlavne farbou, prevládala čierna farba. 
     Tradičný kroj v zmenšenej mierkeVyskytovali sa tu tri druhy ženských košieľ. Jemné košele s výšivkami sa nosili vo sviatočné dni, košele z hrubého plátna sa nosili vo všedný deň, na prácu a slúžili aj ako nočné košele. Na košeliach sa nosili kabátiky - uboň. Nosilo sa viacero spodných sukní, na ktoré sa obliekala vrchná sukňa bohato zdobená našitými stuhami. Zvláštnosťou tohto kroja bolo, že zo spodných sukní len z jednej prečnievala čipka. Na vrchnú sukňu sa obliekala zástera lemovaná našitými stuhami.
Ženy na hlave nosili čepiec, prípadne aj náplecnú šatku. Slávnostnou obuvou boli kožené čižmy.
Tradičný odev mužovOblečenie mužov bolo v podstate totožné pre celé Podzoborie: čierne nohavice, biela vyšívaná košeľa, krátky kabát a v chladných mesiacoch dlhý kabát, kožené čižmy slávnostnou obuvou. Na hlave sa nosil čierny klobúk.
Mladucha bola oblečená v čiernych slávnostných šatách, na hlave mala farebnú partu zhotovenú. Na prácu a vo všedný deň sa všeobecne nosil odev z hrubého plátna.


Významné osobnosti obce Dolné Obdokovce


Doc. Ing. Alexander Fehér, PhD. (narodený 02.04.1967 v Dolných Obdokovciach) pôsobí na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, kde je garantom programu "Environmentálny manažment". Okrem toho sa zaoberá históriou, prieskumom i kultúrou a rozvojom regiónu. Je autorom rôznych publikácií, kam patrí aj monografia obce Dolné Obdokovce, obce Hosťová, Pohranice či veľmi úspešnej publikácie Zvony Podzoboria - Zoboralja harangjai. V roku 2017 založil spolu so svojou manželkou Regionálne múzeum Podzoboria, súčasťou ktorého sú jeho celoživotné nálezy a zbierky už od praveku (predmety, horniny a minerály, listiny, úžitkové predmety a náradie, hudobné nástroje, kroje a mnoho iných artefaktov) až po novodobú históriu.

Júlia Balabánová (narodená 07.07.1925 v Pohraniciach, zomrela 14.03.2018) patrila medzi významné osobnosti obyvateľov obce Dolné Obdokovce. Bola učiteľkou a zakladateľkou ženského speváckeho zboru „Alsóbodoki Asszonykórus“ v Dolných Obdokovciach, ktorý funguje až dodnes. Okrem toho vedením divadelného súboru sa zapájala do kultúrno spoločenského života obce. Počas jej pôsobenia v obci si ju obyvatelia až natoľko obľúbili a vážili, že na počesť jej 90. narodenín usporiadali slávnostné poďakovanie za jej prácu, kde ju vymenovali za Čestného občana obce Dolné Obdokovce. Ocenenie jej bolo odovzdané 12.07.2015 pri príležitosti jej 90-tého životného jubilea).

Rozália Gyepesová (narodená 25.07.1920, zomrela 04.10.2010 v Dolných Obdokovciach) bola pre domácich významnou obyvateľkou obce, keďže sa zapájala do mnohých aktivít. Medzi jej aktivity patrilo reštaurovanie svätých sôch, písanie textov piesní a básní, písanie článkov a rôznych publikácií.

Štefan Ács bol jedným z najvýznamnejších hospodárov a tiež aktívnym obyvateľom obce na začiatku 20. Storočia. Dodnes je známy tým, že dal postaviť najviac sakrálnych pamiatok v obci. Spoločne s manželkou, Rozáliou Gyepesovou sa mu tak postupne podarilo vybudovať hodnotný hmotný majetok, ktorý môžeme nájsť v Dolných Obdokovciach až dodnes.


Historická fotogaléria

 

Kultúra Kultúra
Kultúra Kultúra
Kultúra Kultúra
Kultúra Kultúra

Použitá literatúra:


Fehér, A. 2017. in Varga, G. - Gyepes, F. Katalóg vín. 9. Bodocká koštovka vín 22.4.2017. 1. vyd. Dolné Obdokovce : Spolok priateľov vína Dolné Obdokovce/Alsóbodoki Borbarátok Társulata. 2017. 44 s.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Dolné Obdokovce 2015 - 2024