Prírodné podmienky obce
Prírodné podmienky obce Dolné Obdokovce môžeme stručne rozčleniť na niekoľko častí fyzickej geografie od podložia, ktoré sa nachádza pod našimi pôdami, cez klimatické a hydrologické podmienky, až po rastlinstvo a živočíšstvo nachádzajúce sa na našom území.
Z litogeografického hľadiska leží naša obec na pahorkatine, ktorá je tvorená mladoterťohornými usadeninami pokrytými sprašou a nivnými uloženinami. Územie obce leží uprostred Žitavskej pahorkatiny, ktorá je z geomorfologického hľadiska podcelkom Podunajskej pahorkatiny, súčasťou Malej Dunajskej kotliny v rámci Západopanónskej panvy ako provincie.
Najvyššiu nadmorskú výšku územia obce (245 m n. m.) možno lokalizovať v južnej časti extravilánu. Naopak najnižšia nadmorská výška sa nachádza v južnej časti zastavanej časti obce vo výške 158 m n. m., pričom svahy dosahujú expozíciu (sklonitosť) do 17°.
Klíma v obci je charakterizovaná ako prevažne teplá a obec sa rozprestiera v rámci teplej oblasti v okrsku teplom a mierne suchom s miernou zimou, pričom priemerná ročná teplota v obci je 10,6°C.
Dolné Obdokovce sa z hydrogeografického aspektu rozprestierajú na hornom toku pravostranného prítoku Žitavy – Hosťovského potoka, juhozápadne od pohoria Tribeč asi 13 km od Nitry. Do neho sa mimo vymedzeného územia vlieva Obdokovský potok, ktorý preteká celým územím obce cez jej centrálnu časť. Cez východnú časť územia taktiež preteká Čeľadický potok a v južnej časti obce nachádzame občasný vodný tok – Babindolský potok. Všetky tieto vodné toky patria do vrchovinovo-nížinnej oblasti vzhľadom k odtoku v priebehu roka a zdroja vodnatosti.
Z pedogeografického hľadiska možno konštatovať, že v rámci pôdnej typológie tu nachádzame prevažne černozeme typické, karbonátové, pôdy hlboké. Nachádzame tu tiež hlinité (stredne ťažké) pôdne druhy (na juhozápadnej hranici obce) a prevažne ílovito-hlinité (ťažké) pôdy.
Flóra (rastlinstvo) v našej obci nie je veľmi bohatá na výskyt jednotlivých druhov. Pozdĺž vodných tokov nachádzame zväčša tvrdé lužné – Dubovo-brestovo-jaseňové lesy (Querceto-Fraxinetum), v severnej a východnej časti obce karpatské dubovo-hrabové lesy (Carici pilosae – Carpinenion betuli) a v južnej časti extravilánu sa zachoval dubový a dubovo-cérový les (Carpineto-Quercetum). Pri rímskokatolíckom kostole rastie unikátny strom jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata) pochádzajúci zo severnej Číny. Bol tu zasadený v 30. rokoch 20. storočia. Na území je taktiež zastúpená fauna (živočíšstvo) a to najmä srncom hôrnym (Capreolus capreolus), sviňou divou (Sus scrofa) či zajacom poľným (Lepus europaeus).
V obci sa nenachádza žiadny typ chráneného územia, ktorý by zaručoval štátnu ochranu prírody.
Použitá literatúra
LAPIN, M. a kol. 2002. Klimatické oblasti. Mierka 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky, Hrnčiarová, T. red. 1. vyd. Bratislava : Ministerstvo životného prostredia, SAŽP Banská Bystrica, 2002. s. 107. ISBN 80-88833-27-2
LAUKO, V. 2003. Fyzická geografia Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia, Škola, s.r.o., 2003. 106 s. ISBN 80-89080-07-3
MAZÚR, E. - LUKNIŠ, M. 1986. Geomorfologické jednotky. Mierka 1 : 1 000 000. In: Atlas SSR. Mazúr. E. red. Bratislava : SAV, SÚGaK, 1986. 88 s.
PLESNÍK, P. 2002. Fytogeograficko-vegetačné začlenenie SR. Mierka 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky, Hrnčiarová, T. red. 1. vyd. Bratislava : Ministerstvo životného prostredia, SAŽP Banská Bystrica, 2002. s. 107. ISBN 80-88833-27-2
RUŽIČKA, M. a kol. 1996. Biotopy Slovenska. Priíručka k mapovaniu katalógov biotopov. 1. vyd. Bratislava : Ústav krajinnej ekológie SAV, 1996
www.geology.sk
www.podnemapy.sk
